Forma súcitu

Šerab Gjalcen Rinpočhe

Úvodná tantrická prax vizualizácie božstva Čenreziga, bódhisattvu súcitu.
Z tibetčiny preložila a upravila Pamela Gayle White.
Do slovenčiny preložil Peter Abrahám.

Hovorí sa, že Prebudení, ktorí majú vševedúce oko múdrosti, môžu s určitosťou presne povedať koľko kvapiek vody padlo počas nepretržitého dvanásťročného dažďa, ale nedokážu vypočítať úžitok, ktorý plynie z jednej úprimnej, dokonale sústredenej a čistej recitácie šesťslabičnej mantry Čenreziga, bódhisattvu súcitu: om mani padme hum.

Verím, že každý kto je inšpirovaný praxou Čenreziga (Avalokitešvara v sanskrite), božstvom ktoré stelesňuje súcit, môže začať robiť jeho meditáciu. Hoci je dôležitosť súcitu spoločná pre všetkých buddhistov, tradícia mahájány vyzdvihuje aktívne pomáhanie ostatným. Naša schopnosť robiť to závisí od sily našej bódhičitty, prebudenej mysle, ktorá je úplne zameraná na dosiahnutie prebudenia a pomáhanie druhým. Na rozvoj prebudenej mysli potrebujeme rozvíjať súcit. A na rozvoj súcitu, potrebujeme rozvíjať láskavosť. Láskavosť je základná ľudská vlastnosť, ktorá by mala byť rozvíjaná každým, buddhistami rovnako ako aj nebuddhistami. Mala by byť neustále prítomná, či sa angažujeme v každodennej činnosti alebo vo formálne praxi.

Každá prax mahájány opisuje rôzne aspekty bódhičitty, neexistujú žiadne výnimky, ale som presvedčený, že pre rozvoj láskavosti a súcitu neexistuje žiadna úžasnejšia prax než Čenrezig. Okrem toho čo sa týka zaistenia dočasného, relatívneho šťastia tu a teraz, a pre položenie základov absolútneho šťastia v budúcnosti, neexistuje lepšie božstvo než Čenrezig. Kvôli tomu si myslím, že pre všetkých, ktorí sú inšpirovaní touto praxou, je veľmi užitočné mať k nej prístup.

V zásade ak robíme prax na božstvo podľa vadžrajány alebo tantrického buddhizmu, najprv potrebujeme mať prijaté útočisko u Troch klenotov, Buddha, Dharma a Sangha, ako potvrdenie nášho záväzku k buddhistickej ceste. Potom môžeme požiadať o iniciáciu, čítanú transmisiu a inštrukcie pre konkrétnu meditáciu na božstvo. Keď sme ich prijali, ich kombinácia dáva praxi úplný potenciál, ako keď sú dvere požehnania úplne otvorené. Avšak v prípade Čenreziga, ak sme skutočne inšpirovaní a máme dôveru v božstvo alebo v jeho mantru, om mani padme hum, bude jej recitácia, meditácia nepochybne prospešná aj bez týchto predpokladov. Samozrejme, že tí ktorí zistia, že chcú svoju prax nasledovať a prehlbovať, by mali hľadať inštrukcie od kvalifikovaného učiteľa.

V tantrickom buddhizme je meditácia na božstvo metódou, ktorá umožňuje aby sa objavilo vlastné dobre mysle, aby nepretržite rástlo a nikdy neupadlo. Cieľom všetkých praxí na božstvo je rozvíjať v praktikujúcom tie kvality, ktoré sú reprezentované božstvom. Jasne, láskavosť a súcit, kvality spojené s Čenrezigom sú prítomné v našich vlastných srdciach, v našich mysliach. No predsa len keď sme ich motivovaní ďalej rozvíjať, je užitočné mať metódu.

Aj keď je základom pre našu prax, forma Čenreziga je v skutočnosti prázdnotou; absolútne nie je o nič viac reálna ako čokoľvek iné, vrátane našich vlastných foriem, našich vlastných tiel. Pretože telo, vec alebo Ja sú zloženiny, ktoré sa môžu vždy rozbiť ďalej na menšie časti, o žiadnej z nich sa nedá povedať, že existuje substanciálne, sama osebe. V skutočnosti, „Ja“ alebo „vec“, ktorá je základom skúsenosti nemá vôbec žiadnu skutočnú realitu, je to len kopa nekonečných častíc, amalgám súborov.

Kým nezažijeme túto pravdu, kým nepochopíme absolútnu, prázdnu podstatu reality, pokračujeme vo vnímaní nášho vesmíru v zmysle úplne fiktívnych protikladov ako Ja/ostatní, moje/tvoje, dobré/zlé, svetské bytosti/prebudení buddhovia a tak ďalej. Naše vnímanie je zakorenené v zmätku, ale tieto iluzórne odlišnosti môžeme využiť keď naše odhodlania a priania smerujeme tým, ktorí sú nositeľmi požehnania, k buddhom.

Ako bežné ľudské bytosti si sadneme s našimi bežnými telami a mentálnymi vzorcami a začneme meditovať na výnimočnú, nestarnúcu formu Čenreziga: oslnivo biela, s jednou tvárou, štyrmi rukami, dve ruky držiace klenot splňujúci priania na úrovni srdca, druhé dve ruky držiace krištáľovú málu a biely lotos za stonku a tak ďalej. Jeho prosením rozvíjame kvality oddanosti a dôvery. Vykonávaním jeho recitačnej meditácie rozvíjame k bytostiam aj milujúcu láskavosť aj súcit, spolu s milujúcou láskavosťou a súcitom, ktoré sú bez referencií. Tréningom zámeny nášho bežného videnia nášho prostredia a všetkých ktorí ho obývajú, s videním, ktoré je založené na prebudení, rozvíjame našu schopnosť pochopiť pravdu.

Na relatívnej úrovni som samozrejme praktikujúcim vizualizácie Čenreziga ja sám; konkrétnymi objektmi milujúcej láskavosti a súcitu sú všetky bytosti; a moja prax pozostáva z toho, že si predstavujem ich oslobodenie z utrpenia a ich dosiahnutie šťastia. Na absolútnej úrovni, Ja, praktikujúci, nie som „reálny“; bytosti, ktoré sú objektom môjho súcitu nie sú „reálne“; a moja metóda praxe vadžrajány nie je „reálna“. Absolútna milujúca láskavosť a súcit sa skutočne prebudia vtedy keď dosiahneme toto pochopenie a naša prax sa úplne oslobodí od akejkoľvek koncentrácie alebo referenčného bodu. Absolútne neexistuje nikto kto si praje, neexistujú žiadne priania, ktoré sú vyjadrené, žiadne požehnanie, ktoré je prijaté. Absolútne, medzi Čenrezigom a prebudenou kvalitou našej vlastnej mysle nie je žiadny rozdiel.

Prax: Tri fázy Čenreziga

Keďže existuje mnoho úžasných rôznych foriem božstva a jeho praxe, forma ktorá je tu uvedená je založená na krátkej dennej praxi s názvom Všeobjímajúci úžitok pre bytosti, ktorú zostavil kráľ dharmy z pätnásteho storočia Thangtong Gjalpo. Táto meditácia s recitáciou je v Tibete praktikovaná všetkými školami vadžrajánového buddhizmu i mimo nich a určite je nositeľom požehnania. Ďalšie meditačné inštrukcie vychádzajú z Nepretržitého dažďa úžitku pre cítiace bytosti, komentára k textu Thangtong Gjalpa, ktorý napísal 15. Karmapa, Khakhjab Dordže (1871-1922).

1. Prijatie Útočiska a rozvíjanie bódhičitty

Či robíme Čenreziga alebo akúkoľvek inú formu praxe, vždy začíname pripomenutím si našich cieľov. Čo by malo byť našim cieľom ako praktikujúcich? Buddhisti sa snažia o dokonalé prebudenie aby mohli byť maximálne užitoční pre ostatných. Tým, ktorí nie sú zaviazaní buddhizmu, ale ktorí sa zaujímajú o prax, by tiež malo byť jasné, že ich motiváciou pre praktikovanie Čenreziga je byť schopným pomôcť všetkým bytostiam dosiahnuť oslobodenie od utrpenia a nájsť šťastie. To je to čo myslíme „milujúcou láskavosťou a súcitom“. Milujúca láskavosť je definovaná ako vrúcna túžba priviesť všetky bytosti bez výnimky a bez rozdielu, k šťastiu a radosti. Súcit je prianie urobiť všetko možné pre záchranu všetkých bytostí od akéhokoľvek utrpenia, ktorému môžu čeliť ako výsledku negatívnej karmy, ktorú nahromadili. Taktiež si prajeme byť schopní ochrániť všetky bytosti od neustálych príčin takéhoto utrpenia: negatívnych činov založených na zmätku a nevedomosti. S cieľom v mysli byť prospešný pre seba i ostatných, začíname prax prijatím útočiska a rozvíjaním bódhičitty.

Na oblohe pred nami si predstavujeme, že na lotose a mesiaci uprostred dúh, je Čenrezig presne tak ako je znázornený na obrazoch alebo sochách. My sami sme hlavnou postavou, obklopení veľkým zhromaždením všetkých bytostí, vrátane našich nepriateľov, milovaných a všetkých medzi nimi.

Rozvíjame uvedomenie, že Čenrezig stelesňuje Tri klenoty: Buddhu, Dharmu a Sanghu. Prebudenou mysľou Čenreziga je Buddha, Prebudený. Jeho rečou je Dharma, učenie o ceste, vyjadrené girlandou mantry om mani padme hum. Jeho úplne vyzdobeným telom je Sangha, vznešené spoločenstvo prebudených praktikujúcich. S pochopením, že Čenrezig je ten, kto nás dokáže ochrániť od celého oceánu utrpenia, recitujeme prvé dva riadky útočiska, ktoré sú nižšie.

Potom s odhodlaním pokračovať v praxi až kým nebude utrpenie všetkých bytostí úplne odstránené, potvrdzujeme náš záväzok k prebudenej mysli recitovaním nasledujúcich dvoch riadkov, ktoré vyjadrujú bódhičittu.

Tieto dva riadky by mal byť recitované tri alebo viac krát:

Kým nedosiahnem úplne prebudenie, prijímam útočisko u Buddhu, Dharmy a najvyššieho Spoločenstva.

Nech prostredníctvom zásluh vyplývajúcich z tejto meditačnej praxe dosiahnem prebudenie pre úžitok bytostí.

Nespočetné svetelné lúče vyžarujú z tela Čenreziga a dotýkajú sa všetkých bytostí, ktoré sme si predstavili, ich negativity, zatemnenia a bolesť sú očistené a všetky zažívajú veľkú radosť. Oblasť útočiska sa potom rozptyľuje do sveta a rozpúšťa sa v nás. Týmto spôsobom bol náš prúd mysle požehnaný.

2. Meditácia na božstvo a recitácia mantry

Začíname premenou nášho bežného vnímania uvažujúc, že naše každodenné prostredie sa javí ako čistá a dokonalá sféra Buddhu, šťastná sféra buddhu Amitábhu, ktorá sa nazýva Dewačhen (Sukhavatí v sanskrite). Tí čo nepoznajú predstavu čistých sfér bytia si jednoducho môžu predstaviť nádherné, radostné miesto kde je každá živá bytosť dokonale spokojná, kde sú pojmy ako bolesť, utrpenie a bieda neznáme a kde sú mysle všetkých, ktorí tu žijú úplne naplnené dobrotou.

V mysli si seba predstavíme sediac v strede tejto sféry Buddhu, s našim otcom z tohto života sediaceho od nás napravo a našou matkou z tohto života od nás naľavo. Pred nami sú všetci, ktorí by nám mohli chcieť ublížiť. Predstavujeme si, že táto vnútorná skupina je obklopená nespočetným množstvom cítiacich bytostí všetkých druhov, ako keby sa všetky spolu zišli na obrovskom trhovisku.

Nad našimi hlavami a hlavou každej bytosti, sa objavuje biely lotos s ôsmymi lupeňmi a tyčinkou v žiare dúhového svetla. Na každom lotose leží plochý biely mesačný disk a na ňom stojí biele písmeno HRÍh (viď hore), korenná slabika Čenreziga, ktorá symbolizuje esenciu jeho prúdu mysle.

Lúče svetla vyžarujú z HRÍh a všetkými smermi sa šíria do buddhovských sfér, prinášajú dary buddhom a bódhisattvom, ktorí v nich spočívajú. Svetelné lúče sa potom z týchto buddhovských sfér, vybavené požehnaním prebudených tiel, reči a myslí buddhov a bódhisattvov, vracajú a rozpúšťajú späť do korennej slabiky HRÍh.

Ešte raz svetelné lúče opustia HRÍh a dotýkajú sa všetkých cítiacich bytostí všetkých sfér bytia, uľavujúc im od ich fyzického a mentálneho utrpenia, očisťujúc zatemnenia ich tiel, reči a myslí, a uvádzajúc ich do šťastného, prebudeného stavu samotného Čenreziga. Svetelné lúče sa opäť vracajú do HRÍh a rozpúšťajú sa v ňom. V tom sa HRÍh okamžite premení na božstvo Čenreziga.

Keď si ho predstavujeme uvedomujeme si, že nie je pevný alebo hmotný, ale vyzerá priehľadne ako dúha na oblohe alebo ako mesačný odraz na vode. V mysli by sme ho mali vidieť presne a detailne, dávajúc si pozor aby sme si ho nepredstavovali v hmotnej, fyzickej forme.

S presvedčením, že je samotnou podstatou Buddhu, Dharmy a Sanghy spojených dohromady, recitujeme:

Na bielom lotose a mesiaci nad mojou hlavou a hlavami všetkých cítiacich bytostí v celom priestore je HRÍh, z ktorého sa objavuje vznešený, najvyšší Čenrezig, žiariaci bielou a vyžarujúci päťfarebné svetlo. Pôvabný a smejúci sa, hľadí očami súcitu.

Prvé dve z jeho štyroch rúk sú spojené v modlitbe, nižšie dve držia krištáľovú málu a biely lotos. Vyzdobený hodvábom a šperkmi z drahokamov, jeho horná časť tela je oblečená v srnčej koži. Nad hlavou má Buddhu Amitábhu, a sedí v stabilnej pozícii, s nepoškvrneným mesiacom v splne ako jeho operadlom. Vo svojej podstate je zjednotením všetkých zdrojov útočiska.

Pokračujeme čítaním a zreteľným vizualizovaním každého aspektu jeho tela. Potom v súzvuku so všetkými ostatnými bytosťami, ktoré sme si okolo nás predstavili, sa obraciame k vznešenému a najvyššiemu Čenrezigovi. Naše mysle sú dokonale sústredené a myslíme si: „Ty vieš čo musí byť spravené. S úplnou dôverou sa odovzdávame tvojej múdrosti. Láskavo nás vyveď z podmienených sfér plných utrpenia a veď nás k vševedúcemu prebudeniu.“

Potom nasledujúci verš recitujeme aspoň tri krát:

Vládca čistej bielej, nazatemnený a bez nedostatkov, tvoja hlava je korunovaná dokonalým buddhom. Na bytosti hľadíš očami súcitu: Čenrezig, klaniam sa pred tebou.

Potom z tela Vznešeného nad našimi hlavami vyžarujú nespočetné svetelné lúče, hlavne biele, ale aj modré, zelené, žlté a červené. V momente keď sa nás dotknú, je to ako svetlo fakle, ktorá ožaruje a rozpúšťa temnotu. Všetky závoje a zatemnenia, ktoré existujú kvôli negatívnej karme nahromadenej prostredníctvom nesprávneho užívania tela, reči a mysle sú úplne odstránené. Potom je očistená pomýlená, dualistická karmická tendencia, ktorá živila lipnutie na Ja a ostatných, ako na subjekte a objekte od času bez počiatku a je udelené požehnanie, ktoré sa tvorivo manifestuje ako neoddeliteľnosť od tela, reči a mysle Vládcu Čenreziga.

Predstavujeme si, že vonkajšie prostredie sa stáva čistou sférou Dewačhenu a všetky bytosti, ktoré ju obývajú sa stávajú Čenrezigom, stelesnením súcitu. Všetky zvuky, vrátane zvukov živých bytostí, reči, zvieracích zvukov a podobne, rovnako zvuky elementov a neživých objektov, sú vnímané ako zvuk mantry om mani padme hum. Všetky myšlienky, ktoré vznikajú v mysli, dobré myšlienky, zlé myšlienky, príjemné, nepríjemné alebo neutrálne, sú vnímané ako neoddeliteľné od vedomia, prázdnoty, ktorou je dokonale čistá myseľ Čenreziga. Toto je hlavná vizualizácia praxe Čenreziga. Všetky rozšírené vizualizácie rôznych iných verzií meditácie Čenreziga sú spojené a zahrnuté v tejto.

Recitujeme:

Vďaka sústredenému prianiu týmto spôsobom, z tela Vznešeného vyžaruje svetlo, ktoré očisťuje zlé pochopenie a nečisté karmické prežívanie. Vonkajší vesmír sa objavuje ako Dewačhen, a telo, reč a myseľ bytostí, ktoré v ňom žijú, sú prebudeným telom, rečou a mysľou Vládcu Čenreziga. Javy, zvuk a vedomie sú neoddeliteľné od prázdnoty.

Po tomto nasleduje opakovaná recitácia mantry om mani padme hum. Či recitujeme sto, dvesto alebo tisíc mantier, priania za prijatie požehnania Čenreziga môžeme striedať s vizualizáciou svetelných lúčov, ktoré očisťujú všetku negativitu tela, reči a mysle, a všetky prejavy dualistického lipnutia; a s vedomím nášho prostredia ako čistej sféry, v ktorej sú všetci ľudia ako Čenrezig, s našou rečou ako mantrou a našimi myšlienkami ako mysľou božstva.

Keď ukončíme našu recitáciu mantry, vesmír a jeho obyvatelia sa rozpúšťajú do svetla. Toto svetlo sa rozpúšťa do Čenreziga, ktorý sa sám rozpúšťa v svetle. Toto svetlo sa rozplýva do nás a predstavujeme si, že medzi nami a božstvom nie je žiadny rozdiel. Potom sa aj my rozpúšťame do svetla a ponoríme sa do nekonceptuálnej meditácie na tak dlho ako dokážeme, aspoň na niekoľko momentov.

Keď sa vynoríme z tohto stavu, na meditačnom vankúši a v každodennom živote sa usilujeme udržať si vedomie čistej dimenzie nášho prostredia a tých, ktorí ho s nami zdieľajú, ako je vyjadrené v nasledujúcich riadkoch:

Naše fyzické formy sa objavujú ako telo Vznešeného, všetky zvuky sú melódiou šiestich slabík, a myšlienky sú rozsiahlym priestorom veľkej múdrosti.

3. Venovanie zásluh

Nakoniec venujeme zásluhy, pozitívnu duchovnú energiu nadobudnutú našou praxou, uvažujúc: „Nech prostredníctvom týchto zásluh, rýchlo dosiahneme stav, ktoré je totožný so stavom Čenreziga. Nech naše zásluhy prispejú k privedeniu všetkých bytostí, nespočetných ako je rozsiahla obloha, k trvalému pokoju a šťastiu: absolútnemu šťastiu, ktorým je úplné prebudenie.“

S týmto recitujeme:

Nech prostredníctvom týchto zásluh rýchlo dosiahnem stav Čenreziga a nech do tohto stavu privediem všetky bytosti bez jedinej výnimky.

Toto je veľmi stručne prax Čenreziga.

Ak sa vizualizácie ukážu ako príliš komplikované, jednoducho si môžeme predstaviť Čenreziga nad našimi hlavami obráteného tým istým smerom ako my alebo oproti nám na oblohe alebo sediaceho na úrovni našich sŕdc. Počas toho ako recitujeme mantru, ho v duchu prosíme uvažujúc: „Čenrezig, prosím staraj sa o mňa!“, ako keď sa uňho utiekame po útočisko v tomto a nasledujúcich životoch.

Eventuálne je taktiež veľmi prospešné recitovať mantru počas toho ako rozvíjame predstavu, že náš nečistý vesmír, zmätené bytosti, ktoré ho obývajú, zvuky produkované bytosťami a elementmi a rozmanité neprebudené myšlienky vytvorené týmito bytosťami, sú všetky premenené na prebudené aspekty božstva súcitu, ako bolo opísané. A úplne najjednoduchšie, môžeme mantru súcitu, om mani padme hum, recitovať počas rozvíjania láskavosti.

Šerab Gjalcen Rinpočhe pochádza z himalájskej oblasti severného Nepálu, ktorá sa nazýva Nješhang a patrí do línie Kagju tibetského buddhizmu. Jeho bezhraničné nadšenie pre prax božstva Čenreziga mu prinieslo titul Maniwa: majster mantry Čenreziga, om mani padme hum.

Pamela Gayle White, prekladateľka, spisovateľka a učiteľka pridružená k sieti Bodhi Path, študuje u Šerab Gjalcen Rinpočheho od roku 2000.