Úvodná tantrická prax vizualizácie božstva Čenreziga, bódhisattvu súcitu.
Z tibetčiny preložila a upravila Pamela Gayle White.
Do slovenčiny preložil Peter Abrahám.
Hovorí sa, že Prebudení, ktorí majú vševedúce oko múdrosti, môžu s určitosťou presne povedať koľko kvapiek vody padlo počas nepretržitého dvanásťročného dažďa, ale nedokážu vypočítať úžitok, ktorý plynie z jednej úprimnej, dokonale sústredenej a čistej recitácie šesťslabičnej mantry Čenreziga, bódhisattvu súcitu: om mani padme hum.
Keďže existuje mnoho úžasných rôznych foriem božstva a jeho praxe, forma ktorá je tu uvedená je založená na krátkej dennej praxi s názvom Všeobjímajúci úžitok pre bytosti, ktorú zostavil kráľ dharmy z pätnásteho storočia Thangtong Gjalpo. Táto meditácia s recitáciou je v Tibete praktikovaná všetkými školami vadžrajánového buddhizmu i mimo nich a určite je nositeľom požehnania. Ďalšie meditačné inštrukcie vychádzajú z Nepretržitého dažďa úžitku pre cítiace bytosti, komentára k textu Thangtong Gjalpa, ktorý napísal 15. Karmapa, Khakhjab Dordže (1871-1922).
Či robíme Čenreziga alebo akúkoľvek inú formu praxe, vždy začíname pripomenutím si našich cieľov. Čo by malo byť našim cieľom ako praktikujúcich? Buddhisti sa snažia o dokonalé prebudenie aby mohli byť maximálne užitoční pre ostatných. Tým, ktorí nie sú zaviazaní buddhizmu, ale ktorí sa zaujímajú o prax, by tiež malo byť jasné, že ich motiváciou pre praktikovanie Čenreziga je byť schopným pomôcť všetkým bytostiam dosiahnuť oslobodenie od utrpenia a nájsť šťastie. To je to čo myslíme „milujúcou láskavosťou a súcitom“. Milujúca láskavosť je definovaná ako vrúcna túžba priviesť všetky bytosti bez výnimky a bez rozdielu, k šťastiu a radosti. Súcit je prianie urobiť všetko možné pre záchranu všetkých bytostí od akéhokoľvek utrpenia, ktorému môžu čeliť ako výsledku negatívnej karmy, ktorú nahromadili. Taktiež si prajeme byť schopní ochrániť všetky bytosti od neustálych príčin takéhoto utrpenia: negatívnych činov založených na zmätku a nevedomosti. S cieľom v mysli byť prospešný pre seba i ostatných, začíname prax prijatím útočiska a rozvíjaním bódhičitty.
Na oblohe pred nami si predstavujeme, že na lotose a mesiaci uprostred dúh, je Čenrezig presne tak ako je znázornený na obrazoch alebo sochách. My sami sme hlavnou postavou, obklopení veľkým zhromaždením všetkých bytostí, vrátane našich nepriateľov, milovaných a všetkých medzi nimi.
Rozvíjame uvedomenie, že Čenrezig stelesňuje Tri klenoty: Buddhu, Dharmu a Sanghu. Prebudenou mysľou Čenreziga je Buddha, Prebudený. Jeho rečou je Dharma, učenie o ceste, vyjadrené girlandou mantry om mani padme hum. Jeho úplne vyzdobeným telom je Sangha, vznešené spoločenstvo prebudených praktikujúcich. S pochopením, že Čenrezig je ten, kto nás dokáže ochrániť od celého oceánu utrpenia, recitujeme prvé dva riadky útočiska, ktoré sú nižšie.
Potom s odhodlaním pokračovať v praxi až kým nebude utrpenie všetkých bytostí úplne odstránené, potvrdzujeme náš záväzok k prebudenej mysli recitovaním nasledujúcich dvoch riadkov, ktoré vyjadrujú bódhičittu.
Tieto dva riadky by mal byť recitované tri alebo viac krát:
Nespočetné svetelné lúče vyžarujú z tela Čenreziga a dotýkajú sa všetkých bytostí, ktoré sme si predstavili, ich negativity, zatemnenia a bolesť sú očistené a všetky zažívajú veľkú radosť. Oblasť útočiska sa potom rozptyľuje do sveta a rozpúšťa sa v nás. Týmto spôsobom bol náš prúd mysle požehnaný.
Začíname premenou nášho bežného vnímania uvažujúc, že naše každodenné prostredie sa javí ako čistá a dokonalá sféra Buddhu, šťastná sféra buddhu Amitábhu, ktorá sa nazýva Dewačhen (Sukhavatí v sanskrite). Tí čo nepoznajú predstavu čistých sfér bytia si jednoducho môžu predstaviť nádherné, radostné miesto kde je každá živá bytosť dokonale spokojná, kde sú pojmy ako bolesť, utrpenie a bieda neznáme a kde sú mysle všetkých, ktorí tu žijú úplne naplnené dobrotou.
V mysli si seba predstavíme sediac v strede tejto sféry Buddhu, s našim otcom z tohto života sediaceho od nás napravo a našou matkou z tohto života od nás naľavo. Pred nami sú všetci, ktorí by nám mohli chcieť ublížiť. Predstavujeme si, že táto vnútorná skupina je obklopená nespočetným množstvom cítiacich bytostí všetkých druhov, ako keby sa všetky spolu zišli na obrovskom trhovisku.
Nad našimi hlavami a hlavou každej bytosti, sa objavuje biely lotos s ôsmymi lupeňmi a tyčinkou v žiare dúhového svetla. Na každom lotose leží plochý biely mesačný disk a na ňom stojí biele písmeno HRÍh (viď hore), korenná slabika Čenreziga, ktorá symbolizuje esenciu jeho prúdu mysle.
Lúče svetla vyžarujú z HRÍh a všetkými smermi sa šíria do buddhovských sfér, prinášajú dary buddhom a bódhisattvom, ktorí v nich spočívajú. Svetelné lúče sa potom z týchto buddhovských sfér, vybavené požehnaním prebudených tiel, reči a myslí buddhov a bódhisattvov, vracajú a rozpúšťajú späť do korennej slabiky HRÍh.
Ešte raz svetelné lúče opustia HRÍh a dotýkajú sa všetkých cítiacich bytostí všetkých sfér bytia, uľavujúc im od ich fyzického a mentálneho utrpenia, očisťujúc zatemnenia ich tiel, reči a myslí, a uvádzajúc ich do šťastného, prebudeného stavu samotného Čenreziga. Svetelné lúče sa opäť vracajú do HRÍh a rozpúšťajú sa v ňom. V tom sa HRÍh okamžite premení na božstvo Čenreziga.
Keď si ho predstavujeme uvedomujeme si, že nie je pevný alebo hmotný, ale vyzerá priehľadne ako dúha na oblohe alebo ako mesačný odraz na vode. V mysli by sme ho mali vidieť presne a detailne, dávajúc si pozor aby sme si ho nepredstavovali v hmotnej, fyzickej forme.
S presvedčením, že je samotnou podstatou Buddhu, Dharmy a Sanghy spojených dohromady, recitujeme:
Pokračujeme čítaním a zreteľným vizualizovaním každého aspektu jeho tela. Potom v súzvuku so všetkými ostatnými bytosťami, ktoré sme si okolo nás predstavili, sa obraciame k vznešenému a najvyššiemu Čenrezigovi. Naše mysle sú dokonale sústredené a myslíme si: „Ty vieš čo musí byť spravené. S úplnou dôverou sa odovzdávame tvojej múdrosti. Láskavo nás vyveď z podmienených sfér plných utrpenia a veď nás k vševedúcemu prebudeniu.“
Potom nasledujúci verš recitujeme aspoň tri krát:
Potom z tela Vznešeného nad našimi hlavami vyžarujú nespočetné svetelné lúče, hlavne biele, ale aj modré, zelené, žlté a červené. V momente keď sa nás dotknú, je to ako svetlo fakle, ktorá ožaruje a rozpúšťa temnotu. Všetky závoje a zatemnenia, ktoré existujú kvôli negatívnej karme nahromadenej prostredníctvom nesprávneho užívania tela, reči a mysle sú úplne odstránené. Potom je očistená pomýlená, dualistická karmická tendencia, ktorá živila lipnutie na Ja a ostatných, ako na subjekte a objekte od času bez počiatku a je udelené požehnanie, ktoré sa tvorivo manifestuje ako neoddeliteľnosť od tela, reči a mysle Vládcu Čenreziga.
Predstavujeme si, že vonkajšie prostredie sa stáva čistou sférou Dewačhenu a všetky bytosti, ktoré ju obývajú sa stávajú Čenrezigom, stelesnením súcitu. Všetky zvuky, vrátane zvukov živých bytostí, reči, zvieracích zvukov a podobne, rovnako zvuky elementov a neživých objektov, sú vnímané ako zvuk mantry om mani padme hum. Všetky myšlienky, ktoré vznikajú v mysli, dobré myšlienky, zlé myšlienky, príjemné, nepríjemné alebo neutrálne, sú vnímané ako neoddeliteľné od vedomia, prázdnoty, ktorou je dokonale čistá myseľ Čenreziga. Toto je hlavná vizualizácia praxe Čenreziga. Všetky rozšírené vizualizácie rôznych iných verzií meditácie Čenreziga sú spojené a zahrnuté v tejto.
Recitujeme:
Po tomto nasleduje opakovaná recitácia mantry om mani padme hum. Či recitujeme sto, dvesto alebo tisíc mantier, priania za prijatie požehnania Čenreziga môžeme striedať s vizualizáciou svetelných lúčov, ktoré očisťujú všetku negativitu tela, reči a mysle, a všetky prejavy dualistického lipnutia; a s vedomím nášho prostredia ako čistej sféry, v ktorej sú všetci ľudia ako Čenrezig, s našou rečou ako mantrou a našimi myšlienkami ako mysľou božstva.
Keď ukončíme našu recitáciu mantry, vesmír a jeho obyvatelia sa rozpúšťajú do svetla. Toto svetlo sa rozpúšťa do Čenreziga, ktorý sa sám rozpúšťa v svetle. Toto svetlo sa rozplýva do nás a predstavujeme si, že medzi nami a božstvom nie je žiadny rozdiel. Potom sa aj my rozpúšťame do svetla a ponoríme sa do nekonceptuálnej meditácie na tak dlho ako dokážeme, aspoň na niekoľko momentov.
Keď sa vynoríme z tohto stavu, na meditačnom vankúši a v každodennom živote sa usilujeme udržať si vedomie čistej dimenzie nášho prostredia a tých, ktorí ho s nami zdieľajú, ako je vyjadrené v nasledujúcich riadkoch:
Nakoniec venujeme zásluhy, pozitívnu duchovnú energiu nadobudnutú našou praxou, uvažujúc: „Nech prostredníctvom týchto zásluh, rýchlo dosiahneme stav, ktoré je totožný so stavom Čenreziga. Nech naše zásluhy prispejú k privedeniu všetkých bytostí, nespočetných ako je rozsiahla obloha, k trvalému pokoju a šťastiu: absolútnemu šťastiu, ktorým je úplné prebudenie.“
S týmto recitujeme:
Toto je veľmi stručne prax Čenreziga.
Ak sa vizualizácie ukážu ako príliš komplikované, jednoducho si môžeme predstaviť Čenreziga nad našimi hlavami obráteného tým istým smerom ako my alebo oproti nám na oblohe alebo sediaceho na úrovni našich sŕdc. Počas toho ako recitujeme mantru, ho v duchu prosíme uvažujúc: „Čenrezig, prosím staraj sa o mňa!“, ako keď sa uňho utiekame po útočisko v tomto a nasledujúcich životoch.
Eventuálne je taktiež veľmi prospešné recitovať mantru počas toho ako rozvíjame predstavu, že náš nečistý vesmír, zmätené bytosti, ktoré ho obývajú, zvuky produkované bytosťami a elementmi a rozmanité neprebudené myšlienky vytvorené týmito bytosťami, sú všetky premenené na prebudené aspekty božstva súcitu, ako bolo opísané. A úplne najjednoduchšie, môžeme mantru súcitu, om mani padme hum, recitovať počas rozvíjania láskavosti.
Šerab Gjalcen Rinpočhe pochádza z himalájskej oblasti severného Nepálu, ktorá sa nazýva Nješhang a patrí do línie Kagju tibetského buddhizmu. Jeho bezhraničné nadšenie pre prax božstva Čenreziga mu prinieslo titul Maniwa: majster mantry Čenreziga, om mani padme hum.
Pamela Gayle White, prekladateľka, spisovateľka a učiteľka pridružená k sieti Bodhi Path, študuje u Šerab Gjalcen Rinpočheho od roku 2000.
Offline Website Software